Ako na ekologickú domácnosť - Podrobný návod (2. časť)

O tom, ako šetriť pitnú vodu, energie a minimalizovať odpad premysleným nakupovaním, upcyklovaním a triedením odpadu ste sa dočítali v článku Ako na ekologickú domácnosť - Podrobný návod (1. časť). V pokračovaní zájdeme hlbšie a povieme si, ako preniesť ekológiu do kuchyne, stravovania a upratovania. Poradíme vám, ako využiť šupky z mrkvy, čo s nespotrebovanou zeleninou a ovocím a ako zúžitkovať skysnuté mlieko. Dočítate sa, prečo je obmedzenie konzumácie mäsa dôležité pre ochranu našej planéty a ako ovplyvňuje spotrebu pitnej vody a výrub lesov. V závere vám prezradíme, ako upratať celý byt bez použitia akýchkoľvek chemických čistiacich prostriedkov, len za pomoci bežných kuchynských prísad. 

Odporúčanie č. 6: Zariaďte si eko kuchyňu

Čo charakterizuje ekologickú kuchyňu a čím sa líši od bežnej? V eko kuchyni sa väčšina potravín a pokrmov vyrába ručne. Dôležité je neplytvať energiami a jedlom. To, čo sa nestíha spotrebovať, sa jednoducho ďalej spracuje alebo vhodne uskladní (mrazenie, sušenie a pod). V eko kuchyni preto nevzniká takmer žiadny odpad. Zvyšky jedál sa spolu s bioodpadom skompostujú v domácom kompostéri a ďalej využívajú ako kvalitné hnojivo pre rastlinky.

Plytvanie jedlom je veľkým neduhom dnešnej spoločnosti. Kupujeme viac, než stíhame spotrebovať a veľké množstvá jedla následne končia v komunálnom odpade, kde sa rozkladajú a uvoľňujú nebezpečný metán. Dá sa to však robiť aj inak a pre inšpiráciu netreba chodiť ďaleko. Stačí sa opýtať prarodičov. Tí nemali k dispozícii supermarkety a čo šlo, si vyrábali sami doma. Typickými príkladmi sú lekváre, zaváraniny, sirupy, šunky, syry, tvaroh, maslo, rezance, chlieb a pečivo, ale môžete vyskúšať aj domáce jogurty, zmrzlinu alebo špagety. Okrem toho, že získate skutočne výživné dobroty (na rozdiel od tých zo supermarketu), ich môžete využiť ako milé darčeky pre svojich blízkych. 

Venovať čas domácemu spracovaniu potravín sa oplatí aj vtedy, keď máte väčšie množstvo ovocia, zeleniny alebo byliniek a nestíhate ich spotrebovať. Okrem klasického zavárania si môžete ovocie a bylinky zmraziť na neskôr, prípadne ich, rovnako ako hríby, usušiť a uskladniť v pohároch. Zmäknutú zeleninu môžete upiecť na chrumkavé hranolky, použiť do omáčok na cestoviny alebo vysušiť do domácej vegety. No a zvyšky, ktoré neviete spotrebovať, ani inak využiť (odrezky, šupky, zvyšky jedál,...), skompostujte v domácom kompostéri a vyrobte si z nich kvalitné hnojivo pre rastlinky. 

Ak sa budete riadiť týmito radami, dokážete účinne predchádzať vzniku odpadu a zároveň zabezpečíte, aby biomasa neskončila v komunálnom odpade. Nezabúdajte, že ekologické vedenie kuchyne sa netýka len spotrebovania všetkých zvyškov, ale aj energeticky šetrného spôsobu varenia. 

• Založte si na balkóne alebo na pozemku malú bio záhradku a objavte čaro pestovania nenáročných druhov ovocia (jahody), zeleniny (paradajky a papriky) a byliniek (bazalka, pažítka a pod.). 
• Nespotrebované ovocie uvarte na lekvár alebo sirup, zavarte do kompótu, usušte alebo zamrazte.
• Nespotrebovanú zeleninu uvarte do omáčok, zavarte do čalamád alebo usušte, rozdrvte a použite do domácej vegety.
• Zmäknutú mrkvu a petržlen pokvapkajte olejom, okoreňte a upečte na chrumkavé zeleninové chipsy.
• Zo skysnutého mlieka si môžete vyrobiť domáci tvaroh.
• Stonky byliniek zmrazte alebo usušte a po nasekaní používajte do polievok alebo ako korenie.
• Najúspornejšie a najekologickejšie je varenie na indukčných platniach.
• Pri varení vždy používajte pokrievky. Skrátite tak dobu varenia a spotrebujete menej elektriny alebo plynu.
• Pokrmy s dlhou dobou varenia pripravujte v tlakovom hrnci. Skrátite si dobu varenia a spotrebujete menej elektriny alebo plynu.
• Varná doska alebo plameň horáka by nikdy nemali byť širšie ako dno hrnca.
• Pri varení a pečení vypínajte spotrebiče o niečo skôr a na dovarenie pokrmu využívajte zostatkové teplo.

Odporúčanie č. 7: Čo nezjete, skompostujte

Nespotrebované zvyšky jedál, šupky z banánov, jabĺk, mrkvy alebo zemiakov. To všetko tvorí bioodpad, ktorý rozhodne nepatrí na skládku. Niektoré mestá preň majú určené špeciálne hnedé zberné nádoby, niektoré však nie. Ako teda s bioodpadom naložiť čo najekologickejšie? Názov to už zrejme prezrádza: Vyrobte si z neho luxusné hnojivo! Ak bývate v dome so záhradkou, máte to jednoduché a kompostovanie zvyškov je pre vás už pravdepodobne bežnou praxou. A ak bývate v byte...môžete to mať tiež jednoduché :-) Stačí si zaobstarať kompostér, ktorý umiestnite napriklad na balkón, do pivnice alebo dokonca ako štýlový doplnok do kuchyne. Nemusíte sa obávať ani nepríjemného zápachu, pretože dnešné kompostéry sú už proti nemu vhodne opatrené. O rozklad biomasy sa následne postarajú šikovné dážďovky, alebo špeciálne zmesi bakteriálnych kultúr, enzýmov a živín. No a vy získame kvalitné ekologické hnojivo, po ktorom budú vaše rastlinky rásť ako divé :-)

Odporúčanie č. 8: Obmedzte konzumáciu mäsa

Uznávame, táto predstava možno pre niektorých znie nepredstaviteľne. Lenže, aj keď sa to nezdá, nadmerná konzumácia mäsa a mäsových výrobkov je hotovou ekologickou katastrofou. A tým myslíme najmä mäso z veľkochovov, ktoré svojou nízkou cenou vytlačilo kvalitné farmárske produkty z regálov supermarketov. Kedysi sa jedlo mäso len v nedeľu a my si uvedieme pár dobrých dôvodov, pre ktoré by ste sa k tomuto zvyku mali vrátiť.

Konzumácia mäsa a mäsových výrobkov sa spája s nadmernou spotrebou vody

Vedeli ste, že na vyprodukovanie 1 kg hovädzieho mäsa je potrebné spotrebovať až 15 415 litrov vody? O niečo lepšie sú na tom ostatné živočíšne druhy. Produkcia 1 kilogramu ovčieho alebo kozieho mäsa si vyžaduje 8 763 litrov vody, produkcia 1 kg bravčového mäsa 5 988 litrov vody a produkcia 1 kg kuracieho mäsa približne 4 300 litrov vody. V týchto množstvách je zahrnutá voda, ktorú zvieratá vypijú, voda potrebná na vypestovanie ich krmiva a voda potrebná na čistenie výrobkov a výrobných priestorov. V porovnaní s množstvom vody potrebného na dopestovanie 1 kg zeleniny (322 litrov vody), 1 kg ovocia (962 litrov vody) alebo 1 kg obilnín (1 644 litrov vody) ide o skutočne obrovské rozdiely.* 

Nadmerná konzumácia mäsa vedie k výrubu lesov

Spotreba vody nie je jediným ekologickým problémom, ktorý sa spája s nadmernou konzumáciou mäsa. Kvôli priestoru pre chov dobytku a ošípaných sú denne vyrubované obrovské lesné plochy. Len v amazonskom pralese padlo na úkor chovu zvierat určených na mäso až 70% lesných plôch.

Živočíšna výroba znečisťuje životné prostredie viac, než všetky druhy dopráv na svete

Produkcia živočíšnych výrobkov, zahŕňajúcich mäso, syry, vajcia a mlieko, je zodpovedná za produkciu až 14,5% všetkých skleníkových plynov, znečisťujúcich našu atmosféru. O znečistenie pôdy a až tretinové znečistenie podzemných vôd dusíkom, fosforom, antibiotikami a ťažkými kovmi sa popri tom dôkladne postarajú výkaly týchto zvierat, ktorých by sme ročne navážili až niekoľko stoviek miliárd ton. 

Nadmerná konzumácia mäsa vedie ku krutému zaobchádzaniu so zvieratami

Väčšina zvierat z veľkochovov trpí po celý život v neúnosných podmienkach. Žijú v extrémne stiesnených priestoroch, sú kŕmené nekvalitnou tučnou stravou, plnou antibiotík a urýchľovačov rastu a od narodenia je s nimi zaobchádzané neuveriteľne kruto. Mnohé z nich sa na čerstvý vzduch nikdy nedostanú, nikdy sa neprejdú po voľnom priestranstve a celý svoj krátky život prežijú v neuveriteľnom strese a bolesti.

Nie každý sa dokáže vzdať mäsa úplne. Môžete však obmedziť jeho konzumáciu a produkty nakupovať len od overených lokálnych farmárov. Na jednej strane tak pomôžete prírode a na druhej budete mať istotu, že so zvieratkami bolo zaobchádzané dobre, boli kŕmené kvalitnou stravou a prežili pekný život.

• Vypustite zo svojho jedálnička mäso alebo obmedzte jeho konzumáciu na nutné minimum (napríklad 1x do týždňa).
• Uprednostnite nákup mäsa a živočíšnych produktov od overených lokálnych farmárov.

Odporúčanie č. 9: Upratujte ako naše staré mamy

Denne vás reklamy presviedčajú, že na každý povrch v domácnosti potrebujete špeciálny čistiaci prostriedok. A najlepšie, ak ich máte hneď niekoľko! Jeden čistí, druhý ošetruje, tretí dodáva oslnivý lesk a štvrtý zabraňuje usadzovaniu prachu. Každý z týchto chemických koktejlov pritom predstavuje pre životné prostredie hotovú ekologickú pohromu, nehovoriac o škodlivom vplyve na vaše vlastné zdravie. Podobne sú na tom aj pracie prostriedky a aviváže, v ktorých zložení sa často vyníma chlór, fenoly, sulfáty, parabény, optické zjasnovače a syntetické parfémy. Ich čiastočky zostávajú zachytené v látke aj po vypraní a cez pokožku sa pomaly vstrebávajú do ľudského tela.

Takže určite všetkých potešíme správou, že vôbec nepotrebujete špeciálne syntetické prostriedky, pretože porovnateľné výsledky dosiahnete s obyčajnými domácimi surovinami a bez akéhokoľvek škodlivého vplyvu na našu planétu alebo zdravie. Ako je to možné? Reklamy nás jednoducho donútili zabudnúť, že najúčinnejšie prírodné čističe sú dostupné, lacné a väčšinou ich má každý doma v kuchyni. Veď kto by si kupoval drahé značky, ak by tušil, že rovnaký, alebo dokonca lepší výsledok dosiahne s použitím octu, sódy a citrónovej šťavy? Niekoľko návodov na výrobu vlastných domácich čistiacich prostriedkov vám čoskoro prinesieme aj v našom blogu ;-)

Dokonca aj na trhu už nájdete celkom širokú ponuku kvalitných ekologických čistiacich prostriedkov a prostriedkov na pranie, so zložením na prírodnej báze. Sú koncentrovanejšie, než syntetické, takže ich stačí používať v menších množstvách, vydržia dlhšie a v konečnom dôsledku vás vyjdú až o cca tretinu lacnejšie. No a čo je najlepšie, neškodia prírode ani ľudskému telu a keďže často obsahujú prírodné esenciálne oleje, domácnosť po nich naozaj krásne vonia.

• Nahraďte toxické syntetické prostriedky ekologickými prostriedkami na upratovanie a pranie.
• Vyskúšajte vlastnoručne vyrobené domáce čistiace prostriedky.
• Syntetické osviežovače nahraďte prírodnými BIO osviežovačmi alebo difuzérmi s prírodnými esenciálnymi olejmi. 

Páčil sa vám článok? Pokračovanie Ako na ekologickú domácnosť - Podrobný návod (3. časť) zverejníme už čoskoro!

* Štúdia vypracovaná pre inštitút UNESCO pre vzdelávanie o vode z roku 2010